streda 12. apríla 2017

Pieseň splnu

Zas raz spln. Ale takto o tri mesiace bude  žiariť desiatkam skautov na táboroch.Už len tri krát mesiac obehne okolo Zeme. A my sa s ním stretneme tam, kde nebe je vysoké a modré a kde oblaka bíla rychlej než kde jinde plují...

Píseň úplňku  je pojem od Jaroslava Foglara. V jeho knihách ju junáci spievali  počas mesačných nocí na tábore. Bola akoby posvätnou melódiou prechádzok za mesiacom v splne. Tie nočné vychádzky neboli pre každého a neboli povinnou súčasťou programu. A predsa sa tam stretávali v tichu viaceri. Mladosť zachytená v tej chvíli, okamihu, ktorý sa opakuje, ale nikdy nie tak isto.

Mesiac v splne nad korunami stromov, praskot ohňa, rozhovory priateľov, zamilovaných....Foglar vytvoril pojem, ktorý v sebe nesieme všetci, čo zažili aspoň jeden tábor so splnom. Zmáčané nohy rosou a biele svetlo noci. Teplo priateľov okolo nás. Nočné dobrodrúžstva, adrenalín z prepadov. Spev i rozhovory pri hypnotizujúcom ohni.


Píseň úplňku je to, čo vidíte, keď sa uprostred roka  a mesta zadívate za bezoblačnej noci na mesiac. Spomienka na detstvo v prírode v kruhu skautskej rodiny. Ľahkosť bytia detstva. Trápanie, ktoré nám teraz prídu takmer zanedbateľné, vtedy nám nedali spávať. Ale aj tá nezlomná odvaha, vôľa začínať znova a znova. Čistá duša, ktorá vidí to podstatné, nepokrivené dospeláckou optikou.

A dnes sa dívam cez okno na aprílový spln. V duši zneje tá pieseň s mojimi vlastnými slovami. Spomienkami na moje vodcovské roky na táboroch, kedy som sa prijatím zodpovednosti rozlúčila s detstvom. 
Nechajte v sebe znieť tú pieseň. Pripomenie vám dobro v nás.



ihlička
autor snímku Peter Špeťo Mihalov

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára