Ranná hmla a chlad od potoka sa rozprestreli po celej lúke. Nočná tma bledne, už dovidieť na vrchol stožiaru. Kráčam týmto ranným tichom. Je výnimočne svojou pominuteľnosťou. Čochvíľa sa rozštebotajú vtáky a o pár hodín i všetko osadentvo lúky. Teraz som tu len ja, krajina a plynúci čas. Ešte aj potok zrazu žblnká potichšie. Kráčam trávou zmáčanou rosou a vibramy vŕzgajú. A predsa všetko spí. Vĺčatá, skauti i roveri.
Pár dosák, nepremokavá celta a železná konštrukcia sú teraz ich domovom. Strážia ich skromné majetky, chránia pred dažďom a trochu aj pred chladom. V tejto rannej hodine sa na ich strechách rosia skautské sny ich obyvateľov. Tu počuť tichý smiech, tam príliš veľa šošovice z predošlého dňa. Cez celtu unikajú prosby, túžby i priania.
Slnko vyhuplo spoza kopca a na lúku dopadli dlhé tiene podsád. A všetka tá rosa sa ligoce, skoro by som povedala, že sa smeje. Vie, že o chvíľu, až začne slniečko hriať, sa vyparí k oblohe a ponesie so sebou príbehy pozbierané z podsád.
Táborisko už naplnil spev vtákov a ja teda môžem pomaly zobúdzať kuchyňu. Kto vie, o čom snívajú varechy? Či ich kolegovia nože uložení v stojane. Poľná kuchyňa spokojne vyfukuje popol a pod svojim veľkým bruchom ukrýva polená. A ja mám v rukách prvú iskru nového dňa. Rozkladám oheň v kotline, dym a praskot dreva sú prvé zvuky táborového života, ktoré zdravia slnko. Bandasky zoradené v rade za kuchyňou sú plné vody, včerajšia služba sa činila. Čakajú, ktorá bude tá vyvolená. Je to česť, byť súčasťou ranného čajového rituálu.
Vyťahujem si lavičku pred kuchyňu, na slnko. Dívam sa po prázdnom táborisku. Čo sa tu dnes udeje? Skautky po raňajkách vyrazia na výlet na neďaleký hrad. Obloha modrie, počasie by im mohlo výjsť. Na potoku rastie priehrada, skauti ju snáď dnes dokončia. A najmenší obyvatelia budú vraj mať doobeda olympiádu. Sníva každá lúka o tom, že raz ožije takým životom, aký prináša skautský tábor? Pokoj teda neprináša. Ale ak sa stromy, kvety a skaly rozprávajú, je to isto udalosťou roka. Závisí to aj od stupňa ekologickej uvedomelosti skautskej rodiny čo si lúku prenajala na pár týždňov. Vstávam z lavičky a robím si kolečko okolo podsád, s cieľom vyzbierať zblúdilé papieriky či nebodaj fľaše. Aby nás potom vietor nepoohováral po lesoch i hájoch.
Prvý nedočkavec vybieha z podsady na toaletu. Usmejem sa, lebo ten sa ešte vráti do tepla spacáku. Nový deň patrí prvým staffákom. Vraciam sa do kuchyne naplniť ich poháre teplým čajom či kávou. Veselo si vedľa seba žblnkocú, ako privítajú tých, čo robia budíček. Pred nimi ešte zásobovača, ktorý vyrazí do dediny po chleba. A po rannej piesni ich prídu pozdraviť rozcvičkári a vodcovia, aby posilnili stratené hlasy zo včera. Kuchynská služba dorazí aj so zubnými kefkami a hrebeňmi, ktoré si radi vypočujú od variech o čo prišli, keď sú celý deň zavreté v podsade.
No dovtedy mám najkrajšiu časť dňa na tábore pre seba. Plnú snov, nádeje, ticha. Posledná stráž už nestráži len vlajku. Chcete aj Vy strážiť niekoho sny?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára