REPORT : Fest rover moot 12.-17.8.2014

Nezverejnený report z roverskej akcie minulého leta,
 s fotkami od KUKA Lukáša Podolského. 
Pre Vás zažili Vločka a Ihlička :)

Po siedmich rokoch sa znova vynorila roverská akcia Fest rover moot a vrátila sa na svoje miesto - táborisko Hodruša v Banskej Štiavnici. Vtesnala sa do už aj tak plného letného kalendára medzi stredoeurópske jamboree v Čechách, lesné školy či Fons. Sedemdesiat mladých roverov si ale čas našlo a naskočilo na vlnu, čakajúc, čo im prinesie. Aký teda bol Fest rover moot 2014? 

MOKRÝ

Počasie nám veru neprialo. Alebo chcelo poriadne otestovať mladú krv? Nepísané pravidlo že skaut je nepremokavý? Jedine prvý deň a deň odchodu boli bez dažďa. Buď vytrvalo pršalo, alebo na lúku prišli poblýskať búrky. Účastníci boli vystavení testu skautského odhodlania - dokedy im vydrží dobrá nálada a suché ponožky. V jednu obzvlášť búrlivú noc sa pár zmoknutých stretlo v čajovni, no nie na čaj. Ich stany nezvládli nápor vody (zvrchu či zospodu), tak sa ubytovali na paletovom ležovisku, suchom útočisku na noc. Väčšinu času sme boli odvrchu mokrí a odspodu zablatení. Ešte ste mohli byť zahlinení, ak ste pomáhali pri peci Vaneske. No osadenstvo stále chodilo s úsmevom na perách, dokonca si spievalo. To je sila energie, ktorú ani vytrvalá nepriazeň počasia nedokáže zastaviť. Vo chvíľach keď vyšlo slnko sa roveri zbiehali do tajchu pod táboriskom. Pravda je taká, že voda bývala teplejšia ako vzduch. A byť v Banskej Štiavnici a nezaplávať si v tajchu? Stihlo sa i nočné kúpanie po rozvlnenom tancovaní v blate na koncerte Gipsy čave. Oni ešte stihli hviezdu oblohu. No kúpačov už z tajchu zaháňala do stanov rýchlo sa približujúca blýskavica. Všetko raz pominie, aj pršať prestalo, i slnko zažiarilo. Môj obdiv patrí všetkým roverom, čo to zvládli bez hundrania.

HUDOBNÝ

Hudba bola sprievodným fenoménom mootu. Odštartoval to podľa mňa Zvončo, keď nás v prvé ráno zobudil pesničkou Bublinkáči. “ Vykláňajú z vane sa malí bublinkáči, kričia na mňa : “Vanesa, toto sa nám páči! My sme radi pod sprchou, to je naše hobby. Ten kto chce byť na sucho, veľkú chybu robí.” Skvelé Zvončovo prevedenie a samotný chytľavý text s melódiou katapultovali pieseň na vrchol rebríčka. Bublinkáči sa nám dostali do krvi. Za zvuku refrénu sa oznamovali dôležité informácie a Vanesku môžete stretnúť na táborisku aj vy. “Bublinkáči, detský šampón sa im páči. Bublinkáči, to sú kamaráti naši.” To vedel na konci mootu už každý. 

Koncert skupiny Gipsy Čave patril medzi nezabudnuteľné pre interprétov i pre nás. Počas večeru s hviezdami nad hlavou sa v rytme rómskej hudby vlnili všetci. Najväčší fanúšikovia podupkávali naboso v blate priamo pod pódiom a spievali aj namiesto spevákov. Skauti vedia na koncertoch vytvoriť skvelú atmosféru. Takú skvelú, že speváci prestávajú spievať a hudobníci hrať a vyťahujú mobily, aby si tú atmosféru nahrali. 

V bežný deň, keď nám nehrala daždivá symfónia, hrali zas žilinskí skauti. Pridávali sa i ostatní, ale hlavnú hudobnú zložku tvorila Žilina a ich verzia Nebuď hlúpa, začni chodiť somnou...okrem gitár, bonga a ukulele sa ako prehrávač hudby využil aj megafón. Lepšie cez neho počúvať známe hity, ako zháňať oneskorencov na odvoz na službu, čo myslíte?

SLOVENSKÝ

Organizátori si dali za cieľ na moote variť zo slovenských výrobkov a ukázať, že aj domáci trh má čo ponúknuť. Strava bola spoločná na rozdiel od mootu 2007 a varilo sa v táborovej kuchyni. Na služby mimo tábor sa pripravovali fajné bagety trojakých príchutí. Tie spolu s chlebíkom sme mali z pekárne Mravec a synovia a farebnú zeleninku od pani Némethovej z debničkového systému v Banskej Štiavnici. 
Na raňajky nás čakali zvyčajne malé švédske stoly. Mohli ste si vybrať Zvolenský jogurt s mysli značky Emco, či chlebík s pomazánkami AlfaBio. Kto chcel sladké, boli aj džemiky od Riso. Okrem ovocia a keksov sa netradične podávali na desiatu aj sponzorské Dru tyčinky. Mali sme pestrý jedálniček, i keď mäska nebolo veľa. Pamätníci lahodného bočika z mootu 2007 si radšej dali zeleninu s tofu. Ved vyskúšať treba všeličo. Neverila som, že sa to dá, zostaviť jedálniček zo zdravých jedál a ešte aj väčšinu sponzorsky zabezpečiť. No ide to. Bolo to fajné a bolo domáce. 

ROVERSKÝ

Z pohľadu neskautov nikdy nevidiacich východ slnka nad stíchnutým táborom sme blázni. Nepochopiteľné, že za peniaze sme strávili skoro týždeň v blate a ešte sme chodili pomáhať do okolia. Alebo sedeli v zime v stanoch a počúvali podobne “divných” ako my. Či v daždi stavali lode a vybrali spomedzi seba jednu obeť, čo sa s tou loďou šla potopiť do tajchu. No blázni. Nebudem to zase až idealizovať, ale skauting nás pripravil na život špecifickým spôsobom. Sme o krok bližšie prírodným živlom ako naši súkmeňovci z mesta. Naučil nás vytrvalosti a netradičným zručnostiam (ako sušiť v daždi, navariť na mokrom dreve a pod.)

Roverom sa už veľmi nedá predpisovať, akí majú byť. Služba sebe, Bohu, ostatným, či už v skautingu alebo nie, to sú hlavné smery ich ciest. Roverský vek potrebuje najviac inšpirácie. Ako Malí chlapci v Petrovi Panovi - ešte sa chcú hrať a zachraňovať svet, ale už sa i starajú sami o seba bez dospelých. To všetko sme sa snažili ponúknuť na moote. Celoprogramový deň obsahoval hru s motívom plavby na ostrov Futura, za poznaním budúcnosti. Námorníci si v daždi stavali a tuningovali plavidla. Pri plavbe na ostrov sami plávali a lode za sebou ťahali. Tradičné hry v netradičnom prevedení. Pohľad na budúcnosť, ako sa môže život odvíjať a získavanie esencie roveringu. S ňou váš život rozhodne nudný nebude.

I za mokrého počasia sme sa snažili fungovať a napĺňať program, ktorý bol pripravený. Skupinky vyrážali na pomoc Štiavnickej Kalvárii, na archeologickú lokalitu Glazenberg a do skautkého hostelu sv. Juraja. Na samotnom táborisku Hodruša vznikla na moote v 2007 hlinená stavba, kaplnka. Naviazali sme na nápad zanechať po každom moote na táborisku stopu. Stavbou Fest mootu bola hlinená pec. Takmer každý priložil k dielu svoju ruku či nohu a ešte aj v deň odchodu sa na tejto stavbe finišovalo. Najviac času zabralo hnetenie hliny nohami, no dalo sa to brať aj ako masáž pre chodidlá. Pri záverečnom táboráku hodnotil hlavný pecmajster Aďo prácu a došlo i na krst. Pec jednohlasne dostala meno Vanesska a na táborisku stojí dodnes :) 

 

Okrem služby okoliu prišlo i na službu sebe. Po skonční prác na rôznych lokalitách sme sa zišli na táborisku. V ponuke boli inšpiratívni hostia na každý deň. Svoje roverské skúsenosti nám porozprávali Martin Kolohnát Macharik, Pavol Pól Hrica, Pavol Pitt Šveda, Karol Káďo Ďurčík. Mali sme aj neskautských hostí, ktorí dorazili aj v daždi a blate - Jaro Dodok, mladý akčný banskobystričan, kávičkár a zakladateľ portálu Student24, ktorý tvrdí, že vek je iba číslo. Potvrdzuje to aj svojimi úspechmi. Druhým hosťom bol Juraj Hipš, riaditeľ Živice, bývalý učiteľ a propagátor zážitkovej pedagogiky. Na jeho prednáškach sa vystriedali všetci účastníci a mala najväčší úspech.

Pomedzi to boli bloky s hrami ako Loď sa potápa alebo Peniaze, diskusie a pomoc pri získavaní peňazí na projekty, o fungovaní roverskej partie a roveroch samotároch, prezentácia roverských akcií v minulosti a dnes. Z týchto vedľajších programových chvíľ ostala nezabudnuteľná najmä mužsko - ženská spiritualita a vymieňanie si odkazov - čo čakáme a obdivujeme na druhom pohlaví. Priestor na slobodné a relatívne suché trávenie času poskytovala čajovňa “u Rapotačky a Ondra” a Výkvas zóna. Mohli ste si tu nabiť mobil, prečítať niektorú z kníh, ktoré doniesli sami roveri alebo zahrať spoločenskú hru. Alebo len tak kvasiť na sene a kreslách a rozprávať sa.

 

Roveri sa rozišli po fest rovermoote na všetky svetové strany. Byť rovermi v svojich zboroch, pre svoje decká. Živými rovermi, ktorí sa môžu spoľahnúť sami na seba a tak sa na nich môžu spoľahnúť aj ostatní. A možno o rok, o dva, sa na Hodruši zídu ďalší mladí a budú hľadať odpovede ako zažiť rovering. Dve hlinené stavby sa budú na to dívať. A nič neprezradia.