sobota 28. marca 2015

Vodca 1.oddielu ROVERY

Za dverami máme apríl, blíži sa i sviatok skautov, sv. Juraj a Šatkový deň. Oficiálna výzva znie dať  si v tento deň na krk skautskú šatku a ukázať svetu, že som skaut. Na pracovisku, v škole, v meste, vo vlaku. Skauti sú ľudia, čo majú možno len plný diár akcií a stretnutí, vedia sa stále hrať a v ruksaku majú nejaký ten zápisník, nožík či lekárničku navyše. Ale ako všetci chodia do školy, práce, majú svoje záľuby.
Počas apríla Vám preto chceme predstaviť členov 1. oddielu ROVERY zo 112.zboru Prameň Prešov. Možno ste ich zahliadli na tábore či nejakej akcii. Ak ste mali šťastie, zažili ste ich ako radcov či vodcov. Sú to šikovníci, čo to si už v skautingu prežili a zvládli, čo im už rukami prešlo detí :D Okrem skúseností z terénu táborov a organizovania Vám prezradia čo ich živí či bude živiť a kde sa roztrúsili po Slovensku.

Dnes sa Vám predstaví oddielová vodkyňa roverov GUMMY, Zuzana Stašková. 


Moja skautská cesta sa začala, keď som mala 12 rokov. Moja suseda a dobrá kamarátka mi o skautingu veľa rozprávala a mňa to zaujímalo, fascinovalo a bavilo ma počúvať rôzne príhody, ktoré sa jej stali na skautingu. Tak som si jedného dňa povedala, že to skúsim tiež. 
V skautingu som zatiaľ mala možnosť byť radkyňou včielok a to dokonca v dvoch mestách – v Prešove a v Bratislave, ďalej som si vyskúšala funkciu oddielovej vodkyne v roverskom oddiely, v Bratislave som založila Roverskú Patrolu, kde som tiež vedúca a najnovšia funkcia my začína na Ústredí SLSK ako tajomníčka Rady pre Vzdelávanie. A ktorá úloha ma najviac napĺňala, tak jednoznačne radcovanie v koedukovanom vlčiatskom oddiely. Pôsobenie vo vlčiatskom oddiely pre mňa znamenalo zábavu, radosť s detí a radosť s deťmi, zodpovednosť, tvrdú prípravu a potom aj prácu, milujúce prostredie a nekonečnú škálu detského úsmevu, úprimnej detskej lásky a tú silu a zodpovednosť za ich výchovu.   
  Táborových zážitkov má snáď každý skaut toľko, že by sa o nich dala spísať kniha. Ale prvé načo si spomeniem pri slove tábor, je vtipná príhoda našich dvoch včielok. Tieto dve včeličky potrebovali ísť raz v noci na WC. Zablikali teda ako obvykle na nočnú hliadku, aby šla s nimi. Miesto hliadky však prišiel jeden prepadlík (ony ho nespoznali) a vzal ich pekne na latrínu, tam s nimi počkal a potom sa s nimi vrátil späť, uložil ich do podsady a zaprial im dobrú noc. No a asi o hodinu nato bol prepad, kde sa naše včielky dozvedeli, že to je ten istý človek, s ktorým boli na záchode. :D  
Akcií mimo nášho zboru som zažila viac. Niektoré sú pravidelné (Oblastný zraz, Soaré, Filoménsky turnaj a pod.) a niektoré boli len jednorázovky (Radcovské fórum, VLŠ Baobab, Cassiopea, ...). Ale tieto akcie mali predsa niečo spoločné. Každá jedna bola pecková, perfektná a super. Takéto veľké akcie majú hneď niekoľko výhod: spoznávanie ozaj nových ľudí (veľa krát aj z iných miest), nový rozmer programu, nové nápady/inšpirácie, nové skúsenosti, rozširovanie skautských obzorov, pocit, že to čím žijem ja, žije aj veľká masa iných – skvelých ľudí a pod. Odporúčam akékoľvek oblastné a národné akcie všetkým skautom, je to úplne iný rozmer!
  Neviem presne povedať v akej pozícií v skautingu sa cítim aj dnes ako doma, pretože vždy, to čo robím ma nejakým spôsobom napĺňa a dáva mi to niečo iné. Mám pocit, že všetko čo robím, robím preto, že chcem a potom som v tom aj doma. 
RADY SKUŠENÉHO RÁDCE
Deti sú veľmi citlivé a vnímavé bytosti, preto je úplne najlepší zlepšovák baviť sa a užívať si čas strávení s nimi rovnako ako keby to bola nejaká tvoj partia. Jednoducho, pripraviť taký program, ktorý bude baviť aj teba, ale vedieť byť aj tak spontánne šialený. Zabávať sa, šaliť sa a usmievať sa spolu s nimi. 
 Bratislava, moja škola a práca
  Som študentka na Filozofickej fakulte Univerzity J.A. Komenského v Bratislave, odbor pedagogika. Môj študijný odbor je jednoodborový a zahŕňa všeobecnú pedagogiku. Ďalej sa budeme špecifikovať na magisterskom stupni. To znamená, že si budeme môcť bližšie vybrať našu budúcu pôsobnosť. Napríklad: sociálna pedagogika, predškolská a elementárna pedagogika, školský manažment a pod. Škola ma veľmi baví, chodím tam úprimne rada, naozaj sa teším, že som si vybrala práve takýto odbor. Popri škole už aj brigádujem v jasličkách a škôlke. Ja konkrétne som priradená do mladšej jasličkovej triedy, to znamená, že sa starám o detičky, ktoré majú od 10mesiacov do 2 rokov. Táto práca je pre mňa veľkým požehnaním, milujem ju a chodím tam vždy nadšená a s radosťou! Detičky sú veľmi zlaté, na moje počudovanie, rozumejú všetkému čo im poviem a poslúchajú na prvé slovo. Sú živé, snažia sa rozprávať, behajú, skáču a užívajú si svoj detský svet a ja sa snažím užívať si každý deň s nimi.  
Najčastejšie využívam električkovú a autobusovú dopravu. Bratislava je veľké mesto, takže to trošku trvá, kým sa človek dostane tam kde potrebuje, ale ja tieto „cestné straty“ nepovažujem za nutné zlo. Jednoducho si zapnem mp3 a snažím sa zrelaxovať.
Najneuveriteľnejšie pre mňa v práci bolo, keď naša mladá pani kuchárka prišla do našej jasličkovej triedy a začala po deťoch kričať, že majú sklapnúť a sedieť, nebehať a nerušiť ju!? Vtedy som ozaj nechápala, prečo si vybrala prácu v škôlke ak jej vadí detský smiech a dupot...Ozaj ma to sklamalo a zarmútilo. 
O 3 roky sa vidím s magisterským titulom vo vrecku :D, snáď. A pevne verím, že si dovtedy nájdem stabilnú prácu, ktorá ma bude baviť a napĺňať. A tiež, že už nebudem bývať na internáte, ale v nejakom peknom bytíku. 
  Moje poznávacie znamenie na ulici je, že vždy mám červené slúchatká a málokedy nosím okuliare, takže Vás neuvidím a ani nebudem počuť, ak na mňa napr. zavoláte. :D  Kto som: Som Zuzana.

Čokoľvek viac, čo chcete vedieť - staskova.zuzana@gmail.com  (: 
                        ihlička

1 komentár:

  1. Gummyy!!!!!!!!!! Tajomníčka? Gratulujem :) Vieš čo ťa čaká ďalej :D

    OdpovedaťOdstrániť