LJUBLJANA, SLOVINSKO „Majhna, ampak zelo lepa država*“

• Motivácia k Erasmu+

Na študijný program Erasmus+ som sa prihlásila, pretože v Bratislave na Komenského Univerzite študujem pedagogiku.
Za uplynulé 4 roky som už vyskúšala a pochopila snáď všetky vyučovacie metódy našich pedagógov a dostatočne spoznala fungovanie školského systému na Slovensku. A keďže človek sa učí celý život a najlepšia škola je prax, tak som si povedala, že je čas sa posunúť ďalej, skúsiť a zažiť niečo nové. Spoznať ako to funguje/nefunguje na inej škole, aké majú vyučovacie metódy v zahraničí, ako ku štúdiu pristupujú študenti iných krajín, niečo možno „obkukať“, niečím sa pochváliť a pod.
No a potom, samozrejme, v dnešnej dobe je pracovná konkurencia veľmi vysoká a povedala som si, že niečo v tom životopise treba mať.

• Výber krajiny

Vzhľadom k tomu, že študujem na maličkej katedre, mala som celkom úzky výber. V ponuke sme mali len Prahu, Krakov a Ljubljanu.
Česko nepokladám za zahraničie, preto som ho hneď vylúčila. Rozhodovala som sa teda medzi Poľskom a Slovinskom.
Snažila som sa pozisťovať rôzne informácie o štúdiu, pýtala som kamarátov na recenzie, konzultovala s katedrovou Erasmus+ koordinátorkou, ... a nakoniec z toho vyšlo malé, ale krásne Slovinsko.
A svoje rozhodnutie pravdaže, neľutujem! 

 

• Mesto, v ktorom študujem

Celé Slovinsko (a teda aj Ljubljana) je síce malé, ale zato kúzelné a určite má každému čo ponúknuť. Je to jedna z mála krajín, ktorá má more aj hory a práve tým, že nie je veľká, cestovanie naprieč krajinou nerobí žiaden problém.
Ljubljana, teda tiež nepatrí medzi svetové mestské metropoly. Rozlohou aj počtom obyvateľov je približne rovnaká ako Košice. Avšak, život tu, je o to pokojnejší a krajší.
Ljubljana patrí medzi tzv. „zelené mestá“, čo v praxi znamená, že okrem povinného recyklovania odpadu, je tu veľa krásnych a udržiavaných parkov, všade naokolo je takmer nedotknutá príroda a medzi najväčšie hobby domácich patrí športovanie a to v každom veku a počasí. Ďalej, čo sa týka dopravy, tak bez vlastného old´s coolového bicykla sa takmer nepohnete. Čím starší, tým lepší, lebo čierny trh s bicyklami tu prekvitá. Historické centrum je okrem hradu, plné zaujímavých pamätihodností a rôznojazyčných turistov. Najviac študentov je sústredených v Rožnej doline, kde sa nachádza komplex vysokoškolských internátov. V Rožnej doline sa ani Slovák ani Čech a dokonca ani Poliak necíti ako v cudzine. Áno, je nás tu veľa a každoročne sa tu tvoria nové a nové Erasmus+ komunity tzv. bratských národov.
Napriek tomu, že cesta zo Slovenska do Slovinska zaberie pomerne veľa času a stojí aj nemalé peniaze, urobiť si výlet a spoznať túto jedinečnú krajinu sa určite oplatí.
No a čo viac dodať... Posúďte sami

 

• Škola a vyučovanie

Ako som už vyššie spomenula, na Filozofickej fakulte študujem vedeckú pedagogiku. To isté a na rovnakej fakulte študujem aj tu, v Ljubljane.
Naša fakulta (ale myslím si, že to platí pre celú Univerzitu) je na veľmi vysokej úrovni. V porovnaní s domácou, Komenského Univerzitou, vidím rozdiely vo vyučovacích metódach, v prístupe ku štúdiu ako žiakov, tak aj učiteľov a samozrejme, v povinnej literatúre a v mnohých iných oblastiach.
Ale začnem pekne od začiatku.
Od môjho prvého príchodu a kontaktu so školou/profesormi/spolužiakmi až doteraz, som sa stretla s veľmi ústretovým a priateľským prostredím.
Škola pre nás – zahraničných študentov usporadúva veľké množstvo výletov, akcií, mestských hier a pod. Nehovoriac o tom, že takmer každý mesiac dostávame nejaké darčekové balíčky (tričká, dáždniky, tašky, diáre, ...). Chcú nás spoznať – každého osobne, prežívať s nami život v ich krajine, byť súčasťou tohto Erasmu. Možno to neznie veľmi zložito a ani prekvapivo, avšak, Filozofická fakulta je na Univerzite v Lujubljane najväčšou fakultou a len na zimnom semestri je nás tu 120 Erasmus+ študentov.
Rovnako ako doma, aj tu je moja katedra jedna z tých menších a tak som jediná zahraničná študentka. Najprv som sa toho dosť obávala. Avšak, moje prvé kroky smerovali za Erasmus+ koordinátorkou, ktorá už o mne vedela. Od začiatku bola veľmi otvorená a ústretová. S ostatnými profesormi to bolo a vlastne ešte stále je, rovnaké. Zahraničných študentov totiž vnímajú nie ako konkurenciu, ale ako príležitosť spoznať a naučiť sa niečo o inom prostredí, kultúre, fungovaní, ... Samozrejme, poznám aj študentov, ktorí nemali také šťastie ako ja, a mali aj problémy. ALE, všetko je o vzájomnej komunikácií a dohode. A hlavne, pri zahraničných pobytoch je veľmi dôležitý osobný kontakt s profesormi – maily nestačia!
Moji Slovinskí spolužiaci boli zo mňa na začiatku semestra celkom prekvapení, ale rýchlo si na anglickú komunikáciu zvykli. Teraz, po takmer dvoch mesiacoch, sa cítim aj v škole ako doma. Požiadať o pomoc, vysvetlenie, poznámky mi nerobí žiaden problém a rovnako, mojím spolužiakom nerobí problém mi pomoc poskytnúť. 

Jednoduché a stručné zhrnutie – Na program Erasmus+ sa určite oplatí ísť, nech si už vyberiete akúkoľvek krajinu. Štúdium v zahraničí vám ponúkne toľko šancí a možností, koľko z nich budete ochotní využiť.

*Malá, ale veľmi pekná krajina

Gummy, Zuzana Stašková