Každý rok nové želania, priania, predsavzatia. Plánovanie mapy snov. Chceme niečo dokázať, niekam vycestovať, niečo zmeniť. Ráno ale vypneme budík a spíme ďalej, stačí vstať podľa neho až zajtra. Záverečku dopíšem až keď ju bude tajomník zháňať. Od pondelka už nejem sladké, túto karamelovú čokoládu predsa nemôžem nechať iným napospas. Idem na maratón, samozrejme, ale behať začnem až na jar.
Obdivujem všetkých vytrvalcov a makačov, vrcholových športovcov ( a ich mamy), ktorí vedia zatnúť zuby a pracovať na sebe, na splnení snov. Lebo ja patrím k tým, ktorí podliehajú lenivosti, občas sú nezodpovední, málo vytrvalí so slabou vôľou. A zákonite to speje k žiaľu nad nenaplnenými plánmi.
A možno je to trochu inak. Aby človek niečo zvládol sám, musí za ním najprv niekto stáť. Nie fyzicky. Ono totiž úplne stačí, ak v neho verí. Gandalf veril Frodovi, pred ním Bilbovi, že zvládnu aj to, čo sa od nich nečaká. A malí hobiti sú tak hýbateľmi veľkých príbehov. Aj v realite stoja za splenými snami podporovatelia, ktorí nás v správny moment potľapkali po chrbte, dodali odvahy, či finančných prostriedkov. Ani netušíme ako a kedy sme dali niekoho snom krídla. V Krajine - nekrajine žijú víly, ak v nich deti neprestali veriť. U nás žijú silní ľudia, ktorí menia svet, pokiaľ v nich niekto verí. A tlieska ich snom.
Pár splnených plánov, keď sa našli ľudia, čo v nich videli zmysel :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára