2.
víkend EQ Profundiorem – Prehĺbiť
Stretávame
sa na stanici v Poprade. Odkaz znel, nájsť človeka s červenými
topánkami, ktorého sa máme spýtať otázku: „Poznáte cestu
donekočna a ešte ďalej?“
Čírou
náhodou to bola Kaziho priateľka. Tá nám dala špeciálne lístky
do neznáma. Ak hovorím o neznáme, vážne sme vôbec nevedeli kam
ideme. Nasadli sme do rýchlika smerujúceho do Bratislavy. V jednom
okne bol nápis EQUILIBRIUM. Fúúú zažil som mnoho využívania
prostredia pre program, ale toto bolo mega úplne najviac. Ak si
myslíte, že cesta vlakom je len nudná a jediné, čo môžete
počas cesty vlakom robiť je počúvanie hudby, pozeranie do blba
alebo čítanie knihy, mýlite sa. Aspoň so skautmi a hlavne na EQ
to bola prednáška ale aj s aktivitami ako vyhýbaniu sa
sprievodcovi asi takým spôsob, že v kupečku je 15 ľudí.
Čírou
náhodou sme vystupovali v Ružomberku, kde sme strávili asi hodinu.
Žiadna prednáška na autobusovej zastávke sa nekonala ale
aktivita, pri ktorej sme ponaťahovali naše mozgovne. Niekedy to len
tak nejde, po celom týždni. Prišiel náš autobus smer Dolný
Kubín. Hmmm, baby pobláznene že budeme v hoteli. My ta fajne.
Vystupujeme vo Valašskej Dubovej. A ideme šlapať. Počas cesty
duchovná aktivita zameraná na silu. Ak zase berieš silu ako svaly
a kus betónu, nielen to to je. Byť silný duševne je niekedy oveľa
dôležitejšie ako byť silný navonok. Došliapali sme k hotelu. Ak
hovorím hotelu, tak hovorím o Hoteli Choč niečo výnimočné.
Tak
sme sa zložili. Keďže celý víkend chceme nechať pre Vás
budúcich rangerov, aktivity, ktoré sme zažili nebudem nejako viac
popisovať. Chcem Vám ponúknuť to z pohľadu účastníka, ale
niekedy je zlato mlčať. Takže celý víkend prebehol podľa
očakávaní. Až na nefunkčný komín, ktorý som nakoniec opravil
s pomocou Gekona a Kaziho šlo všetko podľa predstav.
Moje skautské
fungovanie práve prežívalo stagnáciu. Nevedel som čo ďalej. Ale
v ten víkend som pochopil. Ak si raz okúsil ten pravý skauting,
spomienky a chcenie to vrátiť späť je väčšia ako to či chceš
byť skautom v organizácii. Môžem tvrdiť: „Skauting je droga“
ak sa raz namotáš a ochutnáš ju, nepôjde to od teba a čím viac
ju potrebuješ tým viac si ťa obmotá. Nieje to ako nejaký krúžok
alebo šport. V športe ak sa ti stane nejaké zranenie, končíš.
Nedá sa už. Si mladý nato aby si mohol niekoho trénovať. V
skautingu taká možnosť odkopnutia nieje. Hoci sa k Tebe členovia
družiny alebo oddielu správajú zle, hoci ti nevychádzajú
projekty, nevadí. Učíš sa. Nikto ťa nevykopne. Nemá nato
právomoc. Takže ak ti niečo nevychádza choď si po radu. Ak
nenájdeš u toho človeka radu tak choď k druhému. Je to len na
Tebe ako chceš zmeniť to čo ti vadí. Či ti to je ľahostajné
alebo chceš ísť hore. Tak sa neboj.
A teraz ďalej k víkendu. V
sobotu sme zažili mnoho zážitkov, osobne na tú sobotu nezabudnem
do konca života. Prečo? Ak raz zažiješ silný zážitok, ktorý
sa bude pohybovať v zóne ohrozenia, pochopíš podstatu tej veci.
Ak nechápeš, najbližšie EQ čaká na Teba. Potom napíš ako? V
nedeľu sme šli do Likavky, malá obec pri Ružomberku, na omšu a
odtiaľ do Ružomberka do skautského múzea. Navštívil som ho prvýkrát,
ale poviem Vám choďte tam. Odtiaľ spoločne domov, kde sme hrali
na gitare, spievali a mali sa veľmi dobre. No a po tomto víkende naplnený začnete nový týždeň
a zase kolobeh dokolečka dokola. No príde ďalší víkend a
budeme zase vo svojom živle.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára